... a niekto ukradol na chodbe žiarovky... musím sa dostať domov, ale výťah je pokazený... do pekla, prečo práve dnes? vyberiem si z tašky kľúče, prípadne ich použijem v sebeobrane... a vystupujem na schody...

            ... pozerám horor a mám všade rozsvietené a dvere poriadne zamknuté, keď sa ide niektorý pes napiť a šuchne sa v kuchyni, vyskakujem z kože... ak sa niečo pohne na chodbe, infarktujem...

            ... keď som bola malá, zaspávala som pri svetle... už som nebola ani tak veľmi malá a stále som zaspávala pri svetle... teraz už nezaspávam pri svetle, ale nevadí mi...

            ... keď nič nevidím, som zmätená a neviem sa orientovať, aj doma stále niečo presúvame a ja si nemôžem zapamätať, ako sa to ide na to wc, aby som sa neprizabila...

            ... nebojím sa iba tmy, bojím sa aj toho, že raz ostanem úplne sama, bez priateľov, lásky, rodiny... bojím sa aj toho, že niekto, koho mám rada ochorie, alebo umrie... napríklad môj pes, má 11 rokov a niekedy tak spí, že nereaguje ani na hlas, ani na dotyk... a tiež sa bojím, pavúkov, hróóózne...  a možno sa ma boja viac, ako ja ich, no ja si nemôžem pomôcť... bojím sa, šoférovať, pravdu povediac som to ešte neskúšala, ak nepočítam traktor a kombajn, keď som mala asi desať...

            ... a určite je toho ešte viac, čoho sa bojím, ale teraz si už na nič nespomínam...