ešte si ani poriadne neprišiel a už ideš znova preč... tak mi vezmi farbičky, nech si našu dúhu nemaľujem tak pestrofarebne, stačí mi čierna a biela... a niečo medzi tým... šedá, sivá, šedosivá?... veď nezáleží na farbe, dôležité je, že začína v mojom srdci a konči v tom tvojom...

že mi budete rozprávať o blogerskom zraze na zemplínskej šírave...

... musela som sa predsa pochváliť, že to mám konečne za sebou...

a pošlite pozitívnu energiu...

práve som si prečítala svoj úplne prvý článok s názvom prvý...

... malých aj veľkých... všetkých detí...

hádky...

alebo som aj ja bola taká a zabudla som...

ktoré mi robia dobre na duši:o.)

dnes

vás...

mužov...

interrupciu...

človek nestíha robiť v živote tie dôležité veci...

tú som prekonala...

... nechcem rozprávkový dom, princa na bielom koni ani veľa peňazí... nechcem dobré deti, čo zvládnu pri škole aj tri športy a recitačný krúžok... a nechcem ani umývačku riadu...

... vnáša mi do života úsmev

... možno iba blázon

je ich veľa...

dnes ráno ma prekvapilo slniečko, keď svojim horúcim lúčom zaklopalo na okno...