bolo tak šesť hodín a všetci sme ešte spali /maminka s tatkom, naše dve "kokrice", priateľ aj ja/... zrazu ma zobudil /a ako som neskôr zistila, nie len mňa/ strašný smiech...JA SOM SA SMIALA. bolo to neuveriteľné, nemohla som prestať... prebudil sa aj môj priateľ, ale nevedel dešifrovať či je to smiech alebo plač... bolo to komické... smiala som sa v sne, ktorý nebol vôbec príjemný, ale skončil groteskným pohľadom na moju mamu, ako sa šmýka dolu detskou šmýkľavkou v obchodnom dome /bližší opis je zbytočný/ a evidentne to nezvláda... ...tak som sa dnes ráno zobudila s úsmevom, teda smiechom na perách a môj deň sa nesie v tomto duchu doteraz... :o)