oblohu zahalil temný mrak... a zdvihol sa vietor...
všetko stíchlo, bolo počuť iba pukajúce konáre stromov, dopadajúce na zem...
kde-tu ešte nesmelo zaštebotal nejaký vták letiac okolo toho stromu, do svojho úkrytu...
a zrazu sa rozhostilo to najpokojnejšie ticho, keď sa ani list na strome nepohol, ani vtáka nebolo na nebi... všetok hmyz sa schoval... celý svet akoby sa nachvíľu zastavil...


a začalo pršať...

nepršalo dlho, snáď len minútku či dve...
svet sa znova začal zafarbovať pestrou paletou a jemný vánok mu vtisol silu...
svet sa znova prebudil... mravce si zase stavali svoj dom, hľadali potravu... vtáky nesmelo povylietali z hniezda a vyspevovali si na elektrických drôtoch, iné sa kŕmili muškami, alebo si iba tak vysedávali ma rímse... stromy šumeli svoj príbeh... kvety sa roztiahli a ukázali svoju krásu... a slniečko sa usmievalo doširoka...