... predstavte si bratislavské staré mesto a vašu najobľúbenejšiu časť tohto krásneho mesta... /pre mňa je to oblasť hlavného námestia a laurinská či ventúrska/... a potom si predstavte starý, roky nerekonštruovaný dom na niektorom z opísaných miest... s veľkými oknami do ulice i do dvora... vchodom nízkym s veľkou bránou a opadávajúcou omietkou, keď dvere silnejšie pribuchne vietor...

môžete vstúpiť, ale pozor na hlavu... dvere sú ozaj nízke... schodík, dva a ste dnu... je to veľký priestor... vidíte? rozsiahly a bez zákutí... dvihnite hlavu a pozrite sa do neba... teda na strop, ktorý skoro nevidíte... tak je vysoko... na samom konci iba bystrozrakí uvidia krásnu starú a veľmi jemnú maľbu s erotickým nádychom vtedajších čias... no každý si všimne velikánsky mohutný luster, ktorý dominuje tej výške...

v jednom rohu je schodisko, točité, tie milujem... a jeho zábradlie je krásne klenuté a vyrezané do rôznych ornamentov... nádhera... a na poschodí... je to iba niečo ako balkónik, nie poschodie, viete si to predstaviť? neviem či to viem správne opísať, je to ako pavlač v starých domoch...

poďte pomaly k tým schodom a dýchajte... nasávajte atmosféru tohto starého priestoru... kde každý múr by vedel vyrozprávať tisíce príbehov... vystúpte po schodoch hore, ale pozor, aby sa vám nezatočila hlava... ak ste už hore... nenahýňajte sa prosím cez zábradlie... ste dosť vysoko... ale otočte sa mu chrbtom a všimnite si tie nádherné, mohutné knižnice vyrezávané rovnako ako schodištné zábradlie... nie je to rozprávka? viete, kedysi tu bola taká malá knižnica, ale museli ju zrušiť a majiteľ si tie krásne veci nezobral... nechcelo sa mu s tým naťahovať... namal to kam dať, tak to nový majiteľ od neho odkúpil za smiešnu cenu a mne to tu ostalo ako odpad... ľudia si nič nevedia vážiť... no skúste si predstaviť aké to bude krásne, keď bude tá knižnica plná kníh... bude to nádhera...

moja babka mi sľúbila, že po nej zdedím knihy... teda ja som ju o to poprosila... má ich viac ako tisíc... a tie najlepšie... a skoro všetky prečítala... ale vráťme sa do priestoru budúcej čajovne...

poďte znova dolu a posadíme sa do kresiel k tomu malému stolu... universal nám prinesie čaj... aký si dáte? máme skutočne všetky dostupné na slovensku... takéto mohutné kreslá tu budú všade... s vankúšikmi a tie malé taburetky budú na vyloženie nôh, prípadne i na sedenie, to ale iba ak by tu bolo enormne veľa ľudí...

pri dverách bol botník, všimli ste si? tu sa ľudia budú vyzúvať... ale vráťme sa späť /prepáčte, že odbieham sem a tam, ale to aby som na nič nezabudla/... takže pri kreslách budú tieto vkusné kovové stoly a za každým kreslom lampa na vysokej nôžke... na čítanie... ľudia tu budú popíjať čaje alebo kávu... pivo či niečo tvrdé... nealko... jedlo nebudem podávať... iba oriešky... ale každý si môže priniesť niečo pod zub, nedbám...

od dverí vľavo sa bude tiahnuť bar s pultom z dubového dreva, ako je knižnica... tam bude naozaj skoro všetko, no najviac budem mať vinei... veď viete...

no a zvonku nad vchodom bude na drevenej doske, ktorú pomaľuje môj otec, lebo na to on má fakt talent, nápis SERENITY /čo znamená pokoj... duševný pokoj/... pri tých nízkych dverách bude ešte jedna drevená doska na tej bude napísané niečo v zmysle, že nezáleží na tom, či vonku prší alebo svieti slnko, a že je jedno či ste práve sami alebo s najlepšou kamarátkou, opustení či šťastní a obklopení milovanými ľuďmi... do tejto čajovne totiž môže vstúpiť každý... /a asi sa to bude rýmovať/

a pretože je veľká a zmestí sa sem veľa ľudí... každý tu môže sedieť tak dlho, ako bude chcieť... môže si vybehnúť hore po nejaké pohodové čítanie, alebo dobrú detektívku... možno niečo z červenej knižnice... bude toho na výber viac ako dosť... jediné čo bude musieť každý návševník splniť, bude to, že stále musí mať čo piť... no nikto mu nepovie ako dlho treba piť šálku čaju... teda pri nej môže byť aj pol hodinu, či viac...

a na stenách /skoro som zabudla/ na stenách budú maľby... priamo na omietke... a budem ich maľovať sama... použijem žltú a oranžovú farbu na niečo v zmysle západu slnka... no bude to abstrakcia /viac menej/... modrú s čiernou ako súmrak... a čevenú na vyjadrenie lásky a nehy... asi ju nechám prejsť do oranžova, aby pôsobila tlmivo... lebo červená farba je dráždivá...

a ešte jedna vec, ktorá ma napadla.../ teda mi napadla/... hudba...

pondelková a stredňajšia relaxačná a ezoterická bude obmieňaná utorkovou a štvrtkovou pohodovkou štýlu bob marley and co... v piatok a v sobotu to bude rock, a to hlavne slovenskej a českej tvorby... nedeľa bude všehochuť... ale veľmi vkusná všehochuť... žiadne stresy... piánovky... nikdy nebude hlučná... skôr iba taká podmazová... na oddych... a ten rock iba o pár decibelov hlučnejší...

tak čo, prídete???




aby som nezabudla, viete prečo som sa takto rozhodla? pretože keď som bola mladšia, bolo mi veľmi trápne čakať niekoho v podniku, keď napríklad meškal... radšej som sedela vonku na lavičke... a pri tom som mala nesmiernu chuť dať si čaj alebo vineu... teraz mi to problém nerobí, len tak si sadnúť a dať si dobrý čaj s... medom... ale veľa ľudí má určite podobný problém... preto už od dverí sa bude moja čajovňa ponúkať osamelcom... takže asi tak...