... skrátka je to tak... dnes mám nevýslovné nutkanie povedať ti to... lenže tu nie si... nechcem ti volať ani písať... ale chcem to jednoducho povedať... a tak som to napísala... prosté... mohla by som to povedať keď prídeš, ale asi už budem spať a mohla by som zabudnúť... a zajtra by ma mrzelo, že som to dnes nepovedala... tak šepkám do tmavej noci dve slová, opakujem ich stále znova a vrývam do mesiaca... snáď keď pozrieš hore, uvidíš ich a pochopíš, že som to mohla byť jedine ja... aj hviezdam prajem správny vietor, aby sa rozostúpili do krásneho ligotavého srdca a písali zlatým perom na nebo ľúbim ťa...