myslím... asi hlavne vtedy, keď mám celý deň výbornú náladu a potom mi ju niekto za pár sekúnd domrví tak, že nemám chuť žiť ďalej svoj "bezstarostný" život... proste začať odznova a úplne inak... inde a hlavne aby to bolo ďaleko... dnes je na vine mamina, ja viem, že to, čo bol dôvod nášho sporu nie je úplná banalita... dokonca mala trocha aj pravdu a ja som jej to chcela povedať... ááále... ona po mne začala kričať a nakoniec ma ani nevypočula a odišla do druhej izby... no mám ja toto za potreby?... nemám... ááále... koho chlieb jem, toho pieseň musím spievať... takže spievam a čakám... možno sa vráti a bude znova kričať, že vyhodí počítač von oknom, lebo som stále pri ňom...