... v sobotu doobeda sme sa vybrali opekať na rameno.../ volá sa to tam polder ak to niekomu pomôže.../ slniečko svietilo a pred nami sa črtala vidina nádherného víkendu... keď sme dorazili na miesto určenia, ostali sme prekvapkaní... náš flek bol obsadený... a ten druhý tiež, a aj tretí... tak sme sa opýtali "opekačov obsadzovačov", kedy plánujú odísť /vyriešil to universal, a celkom pekne diplomaticky/... vraj sa chcú do štvrtej opaľovať a potom pôjdu... zložili sme sa teda opodiaľ a vyčkávali ako hladné supy...

padla štvrtá hodina poobedná a oni ani náznakom neodchádzali... založili si ohník a išli opekať... universal druhý krát veľmi slušne zisťoval, kedy sa im uráči... vraj o siedmej...

odišli okolo piatej a my sme sa s radosťou presunuli na naše obľúbené miesto... postavili sme strechu nad hlavou /nepremokavá celta, teda plachta/ a uložili sme si veci... pripravili ohník, kuriatka a napapali sme sa... potom sme pri ohníku čakali na noc...

bavili sa a člnkovali, odvážlivci aj do vody vliezli... bolo to perfektné... v noci ešte chalani vybehli na loďku... a ja som zatiaľ pohodovo zaspala... ani neviem koľko bolo hodín... chceli, aby som išla s nimi, ale ja som sa bála... za bieleho dňa mi to nevadí, ale v noci... boli mierne pripití... asi som im nedôverovala... a bola som unavená... celú noc sa mi snívali hovadiny a nad ránom som mala pocit, že prší...

ale nepršalo... keď sme sa pomaly začali zobúdzať, oheň už dávno vyhasol a do vlažného popola sa začali vpíjať dažďové kvapky... jedna, dve, tri... a rozpršalo sa... pršalo iba chvíľu, no keď prestalo, po pár minútach to znova povolilo... iba niekoľkominútové prehánky... jedna za druhou...

pôvodný plán bol, že opekačka skončí večer o ôsmej... zbalili sme sa pred dvanástou a do druhej sme boli doma... aj sa chvíľami vyčasilo, aj sme zvažovali, že ostaneme... keď sme prišli domov, znova začalo pršať a znova a znova... aj slniečko svietilo, teplo bolo... aj pršalo... nakoniec sme boli spokojní a radi, že sme odišli domov skôr...

dali sme do pucu seba aj psov a išli sme do malinova... scenár ako vždy... napapali a zaľahli k telke...

dnes ráno som sa zobudila pred budíkom a cítila som sa oddýchnutá... bolo mi dobre... ešte som si na chvíľku ľahla a nechala sa objať... ponorila som sa do sna... to druhé vstávanie už také príjemné nebolo... autobus sme však tento krát stihli... :o.)