... už dlhšie sme sa rozprávali o malom miškovi /o tom čo by chcel hrať hokej... článok: kde vziať peniaze???/... jeho otec by bol rád, keby mohol hrať a všetci sme vymýšľali, ako sa dostať k peniazom pre miška... nikto nevymyslel nič produktívne a možno práve preto som sa rozhodla napísať o tom na blog...

nečakala som takú odozvu, aká prišla a úprimne vám poviem, že ma už dávno nič tak veľmi nepotešilo, nedojalo... svitla nádej... malá, ale predsa...

vďaka laskonke som sa skontaktovala s viacerými nadáciami a z jednej sa mi už aj ozvali... samozrejme, odpoveď záporná, poďakovanie za dôveru, ale aj kontakty na nadácie, ktoré zastupujú aj jednotlivcov...

tak som tam hneď mailla a čakám, či z toho niečo bude... snáď sa nebudú vyhovárať... chcela som sa však dostať k inému...

priznávam, že som túto vec začala riešiť úplne sama, nikoho som sa nepýtala či smiem, či chcú... dôležité je, že chce miško... už sa na to chceli vykašlať... vraj pôjde na futbal, ten je lacnejší... bla bla bla... a tak som to všetko spískala sama... a fakt je, že som mala obavy, ako to príjmu rodičia nádejného hokejistu...dnes som trocha s obavami tatkovi drahoškovi napísala sms, že chcem vedieť miškovu veľkosť... a čakala som, že mi povie "kašli na to..." ale on vzápätí odpísal "zistím"... a to ma ženie vpred... chcem ísť za tým a chcem to dotiahnuť do konca... možno bez úspechu, ale viem, že som sa aspoň pokúsila... možno sa mi podarí získať pre miška finančnú podporu a bude z neho veľký športovec, možno nám raz vyhrá majstrovský titul... a ak sa to náhodou podarí, budem naňho veľmi hrdá... bola by to najväčšia vec, aká by sa mi v mojom pomerne krátkom živote podarila... prosím, držte nám palce...