keď som bola malá, bývala som s bratom v jednej izbe hoci sme mali štvorizbový byt. mali sme zadnú izbu pri kúpeľni a veľmi dobre sme nevychádzali. /je o 5 rokov starší, ale to nie je dôvod našich hádok a večných sporov/... pamätám si /a je to už dávno/, ako sme sa naťahovali o perinu. teda mali sme každý svoju, ale tá druhá bola vždy lepšia a tak nejak nám nedala pokoja... mali sme postele pri stene za sebou a ležli sme nohami k sebe /to aby sme do seba mohli iba kopať a nevypichli si náhodou oči/. keď som bratovi raz potiahla perinu /alebo on mne, kto si to má pamätať/, začali sme sa o ňu naťahovať, až sme sa, ani neviem ako, postavili na postele a trhali sme ňou ako besní/on bol až zúrivý, ja nie:o)/ bol silnejší, pevne som chytila perinu po bokoch a v strede som si ju strčila do úst a zaťala zuby... to som si však v tej unavenej makovičke neuvedomila, že to nebol dobrý nápad... trhol... ...a bolo po srande /akoby nejaká vôbec začala/... strááášne som si zahryzla do jazyka... a začala sa mi z úst valiť krv /fakt valiť/... utekala som za mamou a tá nám obom najprv tak troška vynadala a potom mi jazyk previazala vreckovkou /nie papierovou/... a ono to, čuduj sa svete, prestalo krvácať /teda po hodnej chvílke/... aj som sa zľakla, že vykrvácam, no mala som tak 5-6 rokov/ ...od tej doby mi mama hovorí, že mám podrezaný jazyk... pravda je, že som ho mala "podrezaný" od doby, čo som mala základnú slovnú výbavičku...