... dnes som vstávala pomerne neskoro... čo znamená asi o pol deviatej... cítila som sa unavená ako po dvanásťhodinovej brigáde v sklade so šroubami... tak som sa povaľovala v posteli a nakoniec som sa odhodlala vyskočiť a vyvenčiť psov... mama má zlomenú ruku... teda nezvládne skoro nič urobiť sama a mimochodom sa veľmi ponáhľala aj s tatkom niekam preč... a tak som ostala sama... so psami na krku... prázdnou chladničkou a rovnako vybrakovanou hlavou... skúška sa mi blíži, ale ja sa nie a nie dokopať k poriadnemu učeniu...

... venčila som kade tade a zrazu mi zazvonil telefón... janka sa ide vydávať... viem, možno si niekto pomyslí, že mala mať najskôr svadbu a potom dieťa, ale mne sa to v takomto poradí páči... a keď nie sú peniaze... babatko je predsa vždy na prvom mieste...

po venčení som vyrazila do neďalekého obchodu, ktorý je ďalej ako ten ešteviacneďaleký, ale zato v ňom zoženiem viac vecí ako tu u nás... "na terase"... a tak som chytila nákupnú tašku plnú pivových fliaš / tie som ale nevypila ja/a uháňala som s bezvetrím o preteky... teda som išla asi rýchlosťou "krok sun krok"... nevadí...

obchod bol na moje veľké /neveľké/ prekvapenie v plnej prevádzke a ja som sa pustila do nakupovania... kuriatko mňam mňam... vajcia, mrkvička...a čo ja viem čo ešte a platila som "pouhých stodeset"... čo sa mi zdalo málo, ale asi to vykompenzovali fľaše, čo mi cestou tam ničil chrbát...

domov som prišla sklonená pod váhou nákupnej tašky a zložila som sa do kuchyne... všetko som vybrala a čo som nepotrebovala, uložila... chcela som sa na chvíľu natiahnuť, no vedela som, že ak to spravím, nevstanem pred druhou... budem hladná, psov nevyvenčím a ostanem sprostá... premohla som únavu a lenivosť a pustila som sa do pečenia kuracích stehienok a varenia zemiakov... pustila som si k tomu telku a... troška som upratovala... neuveriteľné čo všetko stíham robiť naraz... /oslavujte ma... alebo sa oslávim aspoň ja sama... :o.) /

keď som doupratovala, navarila a napiekla... samozrejme som sa napapala...

/zaregistrovali ste niekto, že by som sa dnes učila? no ani ste nemohli... ešte som sa totiž neučila.../ na spektre som si počas papkania pozrela prerábku nejakej záhrady... pôsobivé... a pozerala som aj keď tanier bol už prázdny... potom som upratala kuchyňu a povarenie a popečenie... lebo to vždy zanechá bordel... /verte, že menší, ako keď varí môj brat/...

a sadla som si ku compu... no lebo mi prišla sms notifikácia, že mám mail... a tak som si ho prečítala... a prišiel ďalší a ja som musela odpisovať... a potom som sa samozrejme klikla na blog a čítala som... a napadla ma myšlienka... po prečítaní gnaagovho príspevku o zlepšení blogu... vytvorím si počítadlo...

nie preto, aby som vedela koľko ľudí klikne... na to mám to hore čo máme všetci... ja som si ho vytvorila preto, lebo som chcela vedieť, či to zvládnem... a... zvládla som...

... počíta síce každé kliknutie na moju stránku, čím sa stáva pre mňa nesmerodatným... ale viete si predstaviť tú radosť, že som to zmákla a bez návodu... a zabila som pri tom a pri písaní tohto článku asi pol hodinu / ak nie viac/, ktorú som mohla využiť na učenie, ale sa mi nechce... a tak si gratulujem k šikovnosti a posielam si pusu... a asi sa idem učiť... alebo?...