kráčaš pomalým krokom a hráš sa so mnou na odchody a príchody... jednu nohu dávaš pred tú druhú a vzápätí zmeníš smer krokov a náhlivo sa vraciaš späť... objímaš moje unavené telo, bozkom budíš keď už by sme mali dávno obaja spať...

nerozumiem ti a nechcem ti rozumieť, aj keď ty mne rozumieš dokonale...

chcem stáť na kraji priepasti a balansovať na tej najtenšej línii...
s tebou bez teba...
s láskou a bez lásky,
smiechom aj plačom ti vyznávať lásku,
do ticha aj hlučného davu,
šepkať ti a kričať, že môžem milovať teba,
teraz aj potom, včera aj zajtra... nikdy a navždy...
v tmavej noci, na slnečnej lúke, tancovať, padať, lietať,
pri zavretých očiach v spánku,
aj bdelá a utopená v tebe celá...
chcela by som ti povedať, že bez teba nemôžem žiť,
ale neviem či môžem žiť s tebou... dokážem to?

bolesť sa mení na obrovský pocit šťastia...
týram sa sama...
aby ti nezavadzali moje vlasy na vankúši...
bozkávaš moje oči, aby ostali zatvorené...
prečo? aby som nevidela pravdu?

aby som nevidela, že odchádzaš...