...neverili by ste tomu /a mnohí by ste určite verili, ale ja som neverila/, na druhý krát sa mi tá biochémia podarila... mám éčko...nič moc, že?! ale hlavné je, že to mám... som najšťastnejší tvor na planéte.../ okrem magdy, ktorá to robila už tretí krát a tiež to konečne má/...

... bolo mi ľúto tých, čo nespravili, ale nevedela som sa netešiť... a ten chlap, čo nám to zapisoval sa pýtal, či sme so známkou spokojní a či ju berieme... povedala som, že všetkými desiatimi a on sa skoro urazil, že biochémia je pre nás dôležitá a bla bla bla... no ja som skoro odpadla...

asi je fakt treba vysvetliť pacientovi po operácii stehennej kosti, že keď budeme cvičiť, bude sa mu do krvi vyplavovať kreatínkináza či čo a podobné dôležitosti... asi by ma ten ubolený pacient poslal... ehm ehm... tam...

asi by sa nahneval, keby som mu povedala, že musí robiť drill quadricepsu, aby mohol chodiť... /ak mu ešte vysvetlím čo to je... možno mu to dokonca pomôže/ale aby som ho zaťažovala kreatínom, kreatínfosfátom a izoenzýmami MM, MB a BB... no koniec...

chcem vám iba povedať, že som veeeľmi šťastná a teraz sa už musím učiť iba na jednu ťažkú skúsku /anatómia/ a tie dve posledné /informatika a biofyzika/ snáď zvládnem bez väčšieho úsilia...




no čo je ale úplne najsamfasa je to, že kamoška, s ktorou som dnes mala ísť na trojsestrový koncert, zázračne vyzdravela... teda chce tak veľmi ísť, že sa už fakticky cíti lepšie ako včera... to znamená, že nemusím predať lístky a ide sa večer voooooooooon...


a ešte čosi... dnes je ten deň, čo sme spolu ja a peťko rok a pol a ja mu chcem poslať do gelnice veľa bozkov a jeden krátky odkaz... "milujem ťa láska"... :o.)