... zajtra idem na ďalšiu svadbu... nie, ani tento krát sa nevydávam... žení sa universalov bratranec... veľmi sa na tú svadbu teším, no predsa som tak akosi smutná... neviem prečo, možno len pre ten pocit, že o dva týždne ideme znova na svadbu... nechápte ma zle...

nie je mi smutno pre to, že všetci okolo sa milujú, to ma naoopak nesmierne teší... iba taký pocit... tak trochu sa mi nechce tešiť... tak trochu im závidím... hoci aj ja milujem a snáď aj som milovaná... ja neviem... proste tak trochu...



no napriek tomuto pocitu, ktorý sa mi ťažko opisuje, chcem marekovi a benite popriať všetko dobré do budúcnosti... a hlavne veľa lásky a porozumenia v spoločnom živote...

takže asi toľko, pre dnešok stačí... idem sa resetnúť... na zajtra... tak sa tu majte krásne... všetci... osobný pozdrav samovi a jeho zuzanke...