... janka je moja kamarátka z nadstavby /fyzioterapie/... je pravda, že v prvom polroku prvého ročníka, sme sa zrovna neobľubovali, ale cesty sa nám skrížili a odvtedy /aj napriek tomu, že sa mi presťahovala ďaleko preč- čo nie je až tak ďaleko, ale predtým bývala dve ulice odomňa, a to sa nedá porovnať/ sme nerozlúčna dvojica...

neverili by ste, ale aj sme sa už pohádali/ teda zrejme by ste tomu verili, to je len taká moja obľúbená fráza, aby som vás mohla ako osloviť...:o.)/ a nie raz... je krásne, keď môžete kamoške vykričať, čo sa vám nepáči a potom sa s ňou udobriť... a platí to obojstranne... to je fakt super pocit... človek tak nemusí nič hrať... svoje pocity a túžby jednoducho vyklopí... / no lebo mám aj také kamarátky, že by som im niektoré veci nevedela povedať, myslím, že by ich to ranilo a nepochopili by to.../

ale k veci... /všimli ste si, že často obkecávam dosť jasné skutočnosti? uf... a zase... no nevadí... to mám asi zdedené.../ čo som však chcela oznámiť svetu? už ani neviem... ale nie!!! žartujem...

takže janka čoskoro príde a my vyrážame na dlhoočakávaný koncert troch sestier, slobodnej európy a tzv. rokotéku... /teda diskotéka s rock-om:o.) /... a niečo vo mne sa už začína pomaly zobúdzať a ja to nazvem tak prosto "spomienky"...

spomienky na to, ako sme vymetali všetky koncerty našich obľúbených kapiel... ako sme chodili šantiť do aligátora, keď tu jaňu ešte bývala... ako sme pred dvoma rokmi išli na pohodu aj na hodokvas /festíky, pre nezasvetených/... ako som u nej spávala... ako sme si ostrihali vlasy a deň nato sme to šupli dohola /teda na 3 mm/... a ako sme si sľúbili, že ostaneme šťastné a slobodné /nie bez chlapov, slobodné duchom/ a ako si už nenecháme ujsť ani jednu pohodu či koncerty slížov a podobne...

ale ona mi baba jedna otehotnela a odsťahovala sa mi do plaveckého štvrtka... bééé...

už k nej nechodím spávať, pravdupovediac by som to nemala bohviečo... babatko rastie... už je to veľký chlap /niekedy vás poteším fotečkami/... no janke možno hrozí, že sa mi vráti späť do bratislavy... takže jej hróóóóózne moc držím palce a dúfam, že tu bude čím skôr... no, je pravda, že dieťa jej ostane... ale bude TU a ja budem veľmi šťastná...

budeme chodiť s malým na prechádzky, na kávičku /teda nie malý bude piť kávu, aby ste rozumeli/:o.)... budeme skrátka SPOLU... a to je dôležité... a keď malý mirko podrastie a ja nebudem mať ešte potomstvo /a ja dúfam, že ešte tak skoro nebudem mať.../ vrátime sa o pár rôčkov späť a VŠETKO si vynahradíme... pôjdeme na každý koncert, festival... všade... spolu... iba ja a ona... :o.)

kým som dopísala už aj prišla, tak sa majte krásne... ja idem... :o.)