dohra nie je katastrofická... mňa poučila... stáva sa to po hádkach, pri vysvetľovaní, ale aj počas hádok, krik a plač a otázky a odpovede... a tak sa priúčam kde sa dá a vidím, že sa dá aj tu... nedá sa povedať, že som sa z hádky nikdy nepoučila, teraz je to ale akési silné... a myslím, že dôležité...

takže ide asi o to, že osoba jedna, môžme jej hovoriť žena, sa pýta a chce úprimnú odpoveď... tá druhá osoba, dnes to bude muž, dokola odpovedá to isté a žena sa znova a znova pýta na tú istú vec... odpoveď sa jej nepáči a neverí jej... a muž má toho plné zuby a povie...
povie to, čo si myslí, že chce žena počuť... a žena sa vytočí ešte viac... lebo si myslí, že to je odpoveď, ktorú mala počuť, ale on ju klamal... alebo vie, že to chlap urobil z trucu... a dokola a dokola a dokola...

a muži... keď sa ospravedlňujete, nečakajte na otázku a za čo??? povedzte to sami... predídete tomu, čo sa teraz odohráva možno v nejednej izbe...

príde mi to nezrozumiteľné ... bolí ma hlava...