... jedným slovom by som opísala náš výlet do bojníc ako skvelý... ale blog mi dáva iné možnosti... tak sa na to pozrieme...

a začnem poporiadku, cestou do banskej bystrice... na nivy sme dorazili obaja včas /teda ja a môj milovaný/... autobus odchádzal o 17:35 a asi desať minút pred odchodom sme stáli na nástupišti... chcelo sa mi cikať, ale bála som sa, že to nestihnem... ani som si neuvedomila, že v autobuse budem sedieť viac ako tri hodiny... rozlúčiť sa s nami prišiel universalov otec, a teda aj otec malej laury...

vyrazili sme a ja som sa usadila a... trebalo mi na wc a to stále viac... musela som však vydržať... a dlho... tak som sa pokúsila zaspať... ani neviem kde sa mi podarilo zbaviť sa toho nákladu a spokojne sme šli ďalej... v bystrici sme boli o deviatej...

čakali nás tam laura s maminou miškou a odviezli nás k nim domov... majú taký milý malý a útilný bytík u rodičov, pristavaný z garáže... privítali sme sa a omrkli náš prechodný domov... a páčilo sa nám, tak sme sa rozhodli ostať :o.)... laura si na nás pomaly zvykala a oťukávala sa... aby som nezabudla pripomenúť, má päť rokov /v októbri má šesť a na rok ide do školy/... spať išla okolo jedenástej... človek by si aj myslel, že ráno bude spinkať dlhšie ako my... opak bol však pravdou... tak sa na nás tešila, že nedospala ani do desiatej...

a samozrejme nás zobudila tiež... no universalovi to šlo ťažko... budila ho asi hodinu :o.)

keď sme sa všetci konečne dostali do bdelého stavu, naobedovali sme sa a vyrazili do centra... počasie bolo stále zamračené, občas pršalo... a cestou domov sa nám aj vyčasilo a zasvietilo slniečko... posedeli sme si chvíľku na vinei a pivku... kúpila som si knižku "digitální fotografie" a statív... dali sme si zmrzku a spokojne sme dorazili domov...

... prezliekli sme sa do pyžama a pomaly sa chystali spať... prvá išla do postele laura... zaspala behom pár minút, po nej odpadol universal... mohlo byť pred jednou... ja s miškou sme ostali hore a rozprávali sme sa... do rána... respektíve do 4:45, keď sa pozrela na hodiny a zistila, že do pol hodiny musí vypadnúť... išla do hradišťa na letnú filmovú školu... pobalila si posledné veci, hodila sprchu a odišla... o štvrť na šesť som si ľahla... o siedmej som vstávala... bolo to dosť drsné, ale jedna káva to spravila... o deviatej prišiel alan s katkou a išli sme do bojníc... sobotu sme si vyčlenili na ubytovanie, obed a zoo... nedeľu na zámok...

za málo peňazí bolo dosť muziky, boli sme spokojní... laura si dala palacinky...

zámok bol nádherný...

robili sme si také malé "rodinné" fotky...

zoo bola veľká a prekrááásna... laura bola veľmi spokojná a chodenie takmer sedem hodín v kuse jej vôbec nerobilo problém... občas zamrnčala, že ju bolí bruško alebo hlava... po lekárskom zákroku "bozk na boľavé miesto" bola zase v pohode a večer mala kopec zážitkov a dostala aj plyšovú opicu... tú sme pomenovali

ywka...

videli sme v zoo medveďa... prišli sme asi nevhod... bol práve na "wécku"...

potom sa vyvalil pred ľudí a čakal kto ho nakŕmi... to mňa a universala vytáčalo do vývrtky, pretože boli všade upozornenia, a by sme zvieratká nekŕmili... ale ľudia sú takí...

/pekná fotka??? snažila som sa /

 nemo sa našiel v bojniciach... laura ho volá memo...:o.)   aj dori sme našli... 

odfotili sme sa s medveďom, ktorému som povedala, že je teplý... a on na to "nie som!!!"

vtáky sa cez klietky fotili ťažko... ale predsa... teda operence, aby sme si rozumeli... :o.)

ľudia kŕmili aj slony, ale iba trávou... to sme dovolili aj laure...

bojnický zámok som fotila kedy sa dalo... tento obrázok som fotila priamo zo zologickej... bol tam na to vytvorený priestor...

po zoo sme šli do prievidze nakúpiť a potom na hotel... bola som veľmi unavená, tak som si ľahla skôr ako všetci ostatní a nechala som lauru na peťa... išla spať neskoro, ako vždy... keď zaspávala, plakala... peťko /teda universal/ si k nej ľahol a pýtal sa prečo plače... povedala mu, že preto, lebo chce spať a oni rozprávajú... zobudilo ma to a tak som si ju vzala k sebe... zaspala do minúty... ráno som sa jej pýtala prečo plakala... vraj jej bolo smutno za maminkou :o.)

universal nás odfotil, keď laura zaspala... keĎ som si pozerala fotky na displeji foťáku, spýtala som sa kto ich fotil, a on mi povedal, že to fotil on a na fotke som ja... čo už...

ráno sa už zobúdzali spolu... veľký brat a malá sestra...

v nedeľu si laura sťažovala, že ju bolí hlava... mala skoro 37°C... dali sme jej sirup a rozplietli vrkoče... aby sa troška uvoľnila... hlava prestala bolieť a laura sa zmenila na malú princezničku... zo zámku sme išli pozrieť do blízkych stánkov so suvenírmi a kúpili sme mamine kameň pre šťastie a úspech a proti chrípke... dali sme si langoš... a spokojní sme sa pobrali domov...

bola som veľmi spokojná s organizáciou tohto výletu... lauru sme priviezli domov okolo piatej, bola doma babka... mamina je ešte stále na filmovej škole /ona totiž študuje dokumentaristiku/... do bratislavy sme prišli pred deviatou a unavení sme ľahli rovno do postele... ranné vstávanie bolo neuveriteľne ťažké, takže ja už idem spať... aby som sa ráno cítila lepšie ako dnes...

ozaj a od 1.8.2005 sme v mošovciach... laura tam má sústredenie z lyžiarskeho... a jej mamina miška musí odísť, takže tam budeme pár dní s ňou sami... už sa neviem dočkať...

prajem krásne prázdniny všetkým, dovolenky a víkendy krátke aj predĺžené... užívajte si... je to príjemné...:o.)