... ráno som vstala prekvapivo skoro, ani som nečakala na budík... môj prvý pocit z dnešného dňa bol veľmi príjemný... ale iba do chvíle, kým som sa nepostavila a plnou silou nezaťažila svoju dochrámanú nohu /včera po tenise mi kamarát treskol do členka zhŕňačom na antuku- auauau/... to asi preto, že sme ich porazili 2:1 na sety- ja a láska, on a jeho láska...
hňeď ma to aj s výkrikom položilo späť do postele... no ja som to nevzdala /veď som silná:o.) /, vstala som a odkrivkala som do kúpeľne... dala som sa do poriadku a vypadla som z domu...

čakala ma skúška, na ktorú som sa troška vyflákla /ostatne ako na všetky/ a tak som troška nervózne pajdala na autobus /vyrazila som o desať minút skôr, ako obyčajne, aby som to stihla/

... v škole som sa stretla so spolužiačkami, zvedavými ako som prišla k úrazu a horlivými do opakovania... učili sme sa tam skoro dve hodiny, kým prišla skúšajúca /to je naša taktika, stretnúť sa cca o dve až tri hodinky skôr a zdeptávať sa, že nič nevieme, ale určite si budeme radiť/...

potom sme sa presunuli do malej útulnej posluchárne a začala sa príprava na skúšanie... profesorka rozložila otázočky na stôl... /bol tam aj žolík, ktorého som si samozrejme nevytiahla/... podarilo sa mi z toho malá dostať dobré otázky /vlohy, schopnosti a komunikácia s pacientom- rozdelenie/... príprava mi trvala asi dve minúty a tak som išla skúsiť šťastie ako prvá...mám áčko a spokojne sa usmievam...
po skúške som išla k lekárke... čakala som tam dve hodiny a dvadsať minút /ordinovala neskôr ako som si myslela a noha tak bolela, že ísť domov bolo nemysliteľné/... tak som sa začala učiť na zajtrajšiu skúšku /čo mi pripomína, že by som to mala ísť dokončiť/ a keď prišla pani doktorka /mimochodom o 15 minút neskôr/ dala mi recept, zabandážovala nohu a poslala ma odpočívať...

dostať sa do autobusu dnes nebola sranda a neuľahčovali mi to ani ľudia, čo do mňa vrážali a skoro by sa na mňa aj rozčúlili... keď som dnes v mhd vyhľadávala miesta na sedenie, pozerali po mne ako po blbcovi /niektorí aj horšie/ a málokto vedel pochopiť, že si taká mladá baba chce silou mocou sadnúť... ale je to za mnou a teraz už sedím poctivo podľa nariadení doktorky /ktorá sa mi nohy ani nedotkla a zdiagnostikovala ju behom 15 sekúnd čo som tam sedela- teda ja by som chcela troška viac, ale asi mám smolu... alebo chcem veľa/ s vyloženou nohou a čítam si vaše výtvory a keby to tak pekelne nebolelo, aj by mi bolo veselšie... ale usmievam sa, pretože sa nedá neusmievať, keď čítam blog.sk...

takže vám všetkým prajem krásny deň a večer ako aj týždeň a myslite na mňa zajtra... mám skúšku... :o.)