stačilo tak málo... iba krôčik k víťazstvu... iba jeden okamih...   mali sme šancu...

 

bola som z toho tak trocha smutná... aj remíza je v pohode, postup máme a to je viac- menej to najdôležitejšie... no dnes bolo všetko naklonené nášmu triumfu...   

 

 

 

už od rána sa mi dnešný deň páčil...   v škole síce stres ako hovädo,   ale bola som tam sotva dve hodiny a som zapísaná na všetky skúšky... hurááá:o.) alebo sa mám začať báť?   

no ale čo ďalej? vyvenčila som psov a vonku bolo tak krásne, že som sa zase iba usmievala na svet... a pred hokejom som si s kamarátkou dopriala hodinku v saune, ej veru drahá bola, ale ten pocit... no aupark je aupark, pre babenky v pohodičke... škoda, že nie sme ako ony... :o.) nič proti... alebo áno... :o.)    

 

 

 

no, ale to nie je všetko... keď sme prišli po saune /mimochodom fakt geniálnej/ do podniku v centre mesta, čakalo nás voľné miesto /také naše tradičné/ pred telkou, vinea a úsmevy, úsmevy, ach tie úsmevy... a ešte pred začiatkom zápasu riško /barman/ rozbil pohár... proste črepy... a tie vraj prinášajú šťastie...   /i keď podľa jednej nemenovanej skupiny- neviem ako sa volajú, tak sú nemenovaní, črepy prinášajú konský ko***/ 

 

 

 

tak mi práve prišlo na um, to by sme to teda riadne schytali, keby sa nerozbil /myslím ten pohár/... :o.) no verte- neverte /tiež dobrý seriál, dávali to kedysi na prime/ teším sa aj z remízy, i keď podstatne menej a rakušanom za to jazero som priala prehru...   a mám takého tušáka, ak správne počítam, že viem kto vypadne... /no opravte ma ak sa mýlim/ a to znamená, že my to nebudeme... :o.) a to je v každom prípade pozitívna správa, no nie?  

 

 

 

a ešte by som možno mohla spomenúť čosi zo súkromia, teda to len tak okrajovo, že ma posledné dni veľmi bolel krk, mala som preťažené svaly a nosila som límec... taký ten ako po havárke a ľudia na mňa pozerali... no ako na cvoka?

asi že mám sedieť doma, keď ma niečo bolí... alebo tak... no ale pointa je, že aj keď na mňa pozerali ako na zjavenie... som mladá a krásna, úspešná isto... ale nikto ma v mhd nepustil sadnúť... mladí, starí, ženy či muži... tí čo stáli, si ma obzerali... tí čo sedeli sa vyhli môjmu pohľadu... ach tá tolerancia...:o.)

 

 

 

milujme sa a množme sa  ... alebo tak akosi... chi