oči sa mi zatvárajú... už ťa vôbec nevidím... stihnem ti len popriať dobrú noc a vtisnúť bozk...

už iba počujem tvoj tichý dych a niečo mi ešte šepkáš do ucha... cítim, ako mi hladkáš vlasy a hovoríš, že ma ľúbiš... ale ja ti neodpovedám... prestávam ťa vnímať a pomaly sa vnáram do svojho sna... iba zamrmlem čosi ako "mmm" a ty vieš, že to znamenalo "aj ja ťa ľúbim"... som už veľmi unavená... opúšťam svoje telo... spokojne si ma privinieš bližšie a zaspávaš... držíš ma pevne, akoby si sa bál, aby som ti neušla... akoby si chcel byť už navždy v tomto spojení... posledný krát sa preberieš a chceš ešte niečo povedať, ale aj tvoje telo rezignovane odmieta poslúchať, a tak si iba vzdychneš a... spíme...

telá prepletené v jedno, dýchame rovnaký vzduch... rovnakým tempom... kam sa pohnem ja, pohneš sa aj ty... začínam znova cítiť svoje telo... aj keď spím, vnímam všetko okolo... chrápeš... teda len tak spokojne odfukuješ... občas si niečo zašomreš popod nos a potom si vzdychneš, zamlaskáš a znova pokojne fučíš...

chcem sa vymaniť z tvojho objatia, pomaly ti dvíham ruku a pokladám ju na posteľ vedľa tvojho nahého bezvládneho tela... už nespím... jemne ťa pobozkám, na čo reaguješ našpúlením pier a ďalej spíš a odfukuješ... stále hlasnejšie... pohladkám ťa po tvári a ty pomaly prestávaš fučať a začínaš ľahko potichúčky dýchať... spokojne si ma znova pritisneš bližšie... a spíš... ešte sa pokúšam na chvíľu zaspať... máme pred sebou náročný deň...