začalo sa to keď mu umrela matka, otca nepoznal... mohol mať vtedy päť rokov, ale veľmi živo si ju pamätá. bolo to také pekné chlapča, blondiačik s modrými očkami a šibalským úsmevom... no veľa sa zmenilo a ostal z neho kus hmoty čo dýcha a prijíma malé množstvo potravy, tak akurát na prežitie...
     a práve ja som dostala za úlohu, dostať ho späť do plnohodnotného života... uf... to bude fuška... dieťa sa stráni ľudí, nerozpráva, nedôveruje a bojí sa ľúbiť... ale skúsiť to musím, možno je to jediná šanca... a začalo sťahovanie, všetky veci mu odniesli do môjho útulného bytíku a nechali nás, aby sme si to zvládli sami... a tak som začala... kúpila som mu hračky a knižky, nové topánky a kabátik, aby mu nebolo chladno, keď pôjdeme na prechádzku... na večeru som mu pripravila krupičnú kašu s grankom, zjedol polovicu a odsunul misku... viac si neprosíš, spýtala som sa, snáď dostatočne milo... iba pokrútil hlavou a utiekol do obývačky pozerať telku... dojedla som kašu, čo ostala rozrýpaná v miske a šla som za ním...
     pokúšala som sa o kontakt, rozprávala som akoby stenám a dúfala, že zareaguje... zatiaľ som boj prehrávala... a on si prežíval ďalej vo svojom svete...
    

     a potom som sa zobudila... žila ďalej a nezamýšľala sa nad tým snom... ale dnes v noci sa mi snívalo pokračovanie...
     

     ... už ma začal počúvať a občas jednoslovne odpovedal... začal sa na mňa dokonca usmievať a zrazu prišli ľudia a chceli nás rozdeliť... vraj sme mali dosť času a už nám ďalší nedajú... on pôjde do domova a ja budem robiť svoju robotu, život ide ďalej... iba na zlomok sekundy som si vydýchla a vzápätí som pochopila, že to nejde, že ho mám rada a sme tak blízko...
     a začala som oňho bojovať... stálo ma to veľa síl, času a predviedčania, no napokon som ho dostala späť...
     v deň, keď sme prišli znova spolu domov, si ľahol ku mne keď som pozerala telku, pritisol sa mi na brucho, pohladkal ma a povedal "ľúbim ťa"
... napadli mi dve veci 1. dokázala som to
2. je na mňa nafixovaný, toto som chcela? čo ďalej?...

     ... a zobudila som sa so zvláštnym pocitom viny...