... o blogu som sa dozvedela, že existuje, asi pred rokom a pár mesiacmi... universal má bratranca novinára a ten, jeden taký blog má / www.ine.sk /... keď vám teraz poviem, že som netušila, že čosi také je aj pre obyčajných smrteľníkov... nesmejte sa prosím...   bola som z toho mimo...

neskôr si universal zriadil blog na smečku... o tomto a iných sme nemali páru... celkom sa mi tá myšlienka páčila, ale v duchu môjho prvého článku , som sa nevedela stotožniť s tým, že by ktosi "cudzí" čítal moje písmenká... fakt nie...

je pravda, že vtedy ste aj vy boli ešte cudzí... ale o vás som zatiaľ nevedela... troška sa mi nepáčilo na www.blog.sme.sk , že tam nie je zachovaný ani kúsok anonymity... fotka mi nevadí, ale moje priezvisko nerada vystavujem na obdiv... preto som napísala adminovi mail, kde som sa ho pýtala, či môže mať môj blog meno ywana... odpoveď bola nie... keď som však klikla na niečo v tom maily /a veru už nemám poňatia na čo/ prehodilo ma to SEM... k vám.

tak som omrkla podmienky registrácie a veľmi sa mi to zapáčilo... nemala som so svojím štýlom písania nikdy veľké ambície... už vôbec som nečakala, že by som mohla byť niekedy uverejnená v novinách... ani som po tom netúžila... takže sa mi veľmi veľmi veľmi pozdávalo zaregistrovať sa práve na www.blog.sk ...

keď som tak učinila... fakt som nevedela, či mám čo ponúknuť...vedela som však, že i v prípade možného neúspechu to chcem skúsiť...

prečo píšem?

                                                                                                                                                                                                som troška zlenivelá a denník píšem menej často ako občas... pri počítači sedím relatívne často... baví ma to... páči sa mi táto forma ukladania myšlienok... po určitej dobe som troška stratila zábrany a začala som aj vymýšľať... / to znamená, že niektoré texty sú vymyslené/ ... rada vkladám fotky... je to ucelené, teda po hromade... nemôže to nájsť mama nakoľko v compe nevie nájsť nič... možno som troška rada, že nie som jediná kto si prečíta čo napíšem... neskôr sa pridal aj ďalší faktor a to, že sa moje články niekedy aj páčia, inokedy pobúria a rozvíria debatu...

popravde ma písanie baví... vždy som mala plnú izbu papierov a denníkov /to už som tuším niekde spomínala/... aj mama mi stále vravela, že môj denník nikdy nečítala, ale ak nechcem aby niečo vedela, nemám to nechať vycapené na stole... mala pravdu... keď som prerábala izbu a zmenšil sa mi odkladací priestor, vyhodila som kvantá papierov a zošitov... útržkov a bločkov... a všade bolo niečo popísané...

som rada, že som virtuálne spoznala ľudí, ktorí sa mi veľa krát pokúsili pomôcť a pomohli... hoci ma nepoznajú, nikdy ma nevideli... nemáme žiaden hlbší vzťah /aj tak vás neberiem povrchne/...                          blog sa stal mojím relaxom, aktívnym oddychom... potešením... blog je pre mňa veľmi dôležitý a už si neviem predstaviť, že by som si neprečítala od cyberghost-a niečo v zmysle "odchádzam"... dnes už viem, že sa vráti... no keď to urobil prvý raz, bola som veľmi šokovaná... ako to tu môže opustiť??a spirita som nepochopila do dnes... má jeden článok, ani ho nedal myslím na hlavnú stránku, alebo som si ho tam len nevšimla... mrzí ma aj, že universal nemá čas písať... jeho príbehy sú tak neskutočné a všetky zažil... je to super čítanie... tiež si nemôžem odpustiť lullu so siajenom a ich záznamník... krásna virtuálna komunikácia, nemyslíte?! a laskonkine básne, texty a výplody... krása... aj tie rada čítam... damage je asi zaľúbený, o láske písať vie a gnaag zase píše o veciech na zamyslenie... dokonca barbora býva iba o ulicu ďalej odomňa... jej článok by som nevynechala už z princípu... anonymita sa teda odkrýva... ale nenútene, pomaly a iba keď sa chce...

no a samozrejme sa mi páči možnosť okomentovať, čo si prečítam a tiež dostať komentáre na to moje... milé i nepríjemné, je to jedno... hlavne, že sa komentuje... veď nie každý musí so všetkým súhlasiť...

no a keďže sa tu vrece roztrhlo s rôznymi dizajnmi... a ten môj tiež nie je na zahodenie / vďaka damage ešte raz/... rada sa pokochám krásou... najsamlepší po dlhom uvažovaní je thalenov... tá zelená nemá chybu... ale vlastne by som asi povedala, že všetky sú super...

už viete prečo píšem svoj blog?...