... mali sme krásny plán ako si dať urobiť novú kuchyňu, potom wc a kúpeľňu, nakoniec vymeniť dvere v celom byte... možno ešte obývačku zmodernizovať...

v tejto dobe sme už mali mať za sebou viac ako polovicu, respektíve sme si mysleli /veľmi naivne/, že bude hotová kuchyňa, kúpeľňa aj dvere v byte... že bude kúpená nová sedačka a možno aj stena do obývačky... to v tom najsamlepšom prípade... /och aký hlboký omyl nás postretol/ ešte nemáme dokončenú ani kuchyňu... je to viac ako dva mesiace, čo sme ju objednali ...

keď ju s trojtýždňovým meškaním priniesli, všetci sme očakávali, že bude perfektná... že si dali záležať, keď už meškajú... dôvod ich neschopnosti, priviezť linku a skrine včas bol, vraj havária kamiónu cestou na slovensko... boli sme teda trpezliví, verili sme tomu a aj veríme... také veci sa nevymýšľajú

... vyložili sme všetky veci z tej starej chuderky kuchlinky a začali sme bývať ako... neviem to pomenovať... no, hrozne... všetko pod igelitovým vrecom aby sa na to neprášilo, vyložené na stole a stoličkách... a začalo sa s prerabkou elektriny... to bolo super, šikovní boli majstri, mali do za necelý týždeň... kuchyňa však stále neprichádzala... vyhodili sme starú linku /veď iba zavadzala/ a boli sme odkázaní na jeden malý kúsok dosky... provizórium...

čakali sme, a dočkali sa... roboši priniesli novú kuchyňu... začali ju montovať a stavať nám pred očami milión malých problémov... priniesli nesprávne dvierka, iné sklá /neunúvali sa po vsadení skiel ich olištovať, aby sme sa neporezali/, užšiu skrinku do linky o 10centi, a to je riadna fuga, zasadili nakrivo platňu na varenie, zabudla som skoro, že dvere od skrine na potraviny sme chceli rozdelené na dve rovnaké časti /do výšky/, aby to nepôsobilo tak ozrutne... oni priniesli jedny vysoké a druhé 60 centimetrové/na samý vrch k plafónu/... odišli...

a vrátili sa... všetko, čo si nanovo pripravili bolo znova na dve veci, nie však na použitie /zle zamerali všetko čo predtým zamerali ešte horšie/... znova odišli /v ten deň tu boli štyri hodiny a jediné čo urobili bolo, že vyrovnali sporák/ ... a znova sa vrátili... ešte nie sú hotoví a dnes sa mali vrátiť znova, o ôsmej ráno...

včera večer volali, že nestíhajú... prídu do druhej... snáď...

nemáme v úmysle ich dnes vyplatiť, myslia si, že áno... keď zle rozmerali skriňu povedali, že to nám vadiť nemôže /doslova: "je to dlhšie a užšie, ale veď to vám predsa nemôže vadiť!"/...

sme zvedaví ako zareagujú, keď im otec povie, že im to nemôže vadiť, že prachy dostanú až keď bude kuchyňa dokončená ak vôbec... /a stihli sme vymeniť záchod a umyvadlo v kúpeľni, aspoň niečo/... všetko ostatné čaká... väčší bordel by sme totiž už nezniesli ani my ani tento byt...

musím vám ešte dopísať, že keď vyrezávali tí "majstri" dieru na sporák, urobili tam 0,5 cm posun čo bolo viac ako DOSŤ OKATÉ, skrinku na potraviny urobili užšiu a dlhšiu /spomenuté aj vyššie/... dali sme si urobiť jednu skrinku navyše... tá je ale o 2 cm plytšia ako ostatné /lebo ju rezali z brucha/... tí samozvaní majstri sú tu dnes od pol štvrtej /sľúbili sa na doobedie/ a my o pol šiestej ideme preč.../ no nakoniec sme doma lebo vonku prší a to na tenis nie je.../ kedy prídu znova? kedy to dokončia?

a ešte na zamyslenie... keby moji rodičia pracovali osem hodín denne /a ja by som bola mimo/ a museli by si brať dovolenku na dni strávené čakaním na "godota"... myslíte, že by zinfarktovali, alebo by to prekusli a šli ďalej??? ako poznám mamu, tá by ich prizabila vlastným náradím, už teraz nechýba veľa...

sú tu dnes dvaja, makajú a potia sa... je piatok, mohli to mať v pondelok alebo v stredu... musia prísť aj v utorok, hoci je sviatok...

všetci sa len ospravedlňujú a nikto z nás už nemá silu hovoriť, že je to v poriadku a že to chápeme... nie je to v poriadku a nechápeme to... moji rodičia zaplatili zálohu a verte mi, že mali v úmysle doplatiť plnú cenu... aj po počiatočných neúspechoch...teraz??? netrúfam si povedať koľko si vypýtajú späť...

... chceme už mať kuchyňu v poriadku a neviem kedy sa odhodláme na to ostatné...

skoro som zabudla, vietem, že dvierka na kuchlinku sa vyrábajú päť týždňov? pôvodne vraveli, že tri... sila, že... možno na jeseň bude naša kuchyňa hotová... možno...

už je z toho taký malý chaos /myslím z tohto článku/ ale ja si neodpustím ešte jednu poznámku... kúpili sme spotrebiče do kuchyne /sporák ako tenkú dosku do linky, trúbu na vsadenie do inej časti linky, digestor na filtre /ten sa iba pripevní na stenu a vsunie do zástrčky/, dres a batériu... stálo nás to niečo cez štyridsať tisíc... zaplatili a odišli sme domov.../teda moji rodičia/... zavolali plynára a vodára a nechali si zapojiť aspoň sporák /aby sme mohli variť, trúba je ešte odpojená/... tiež nám tečie voda, no to je najmenej... zistili sme však, že digestor je pokazený... reklamovali sme ho a tí haj**i z "nemenovaného" petržalského tépédečka nám povedali, že záruka platí iba vtedy, ak nám zapoja spotrebiče ich technici... keď však naši cálovali 40 litrov, nikto im to nepovedal... /tak mám pocit, že ak mi nepríde zapojiť fén ich technik, mám po záruke... to je blbosť, nie?!/... takže takto sa mi máme... ale hlavne, že sú prázdniny...

a práve mi volal smutný universal, ešte je v robote, má fofry a je tam sám /18:11/ a v pondelok im zrušili voľno... tiež radosť, že? a krsná nabúrala auto /jej sa nič nestalo, len auto je v servise/, takže ideme do malinova a hríby sa nekonajú...

ako ľahko za nás rozhoduje osud, keď sa nevieme rozhodnúť sami, čo s voľným časom... a ani neviem ako to ukončiť, aby som to ešte viac nezamotala... tak snáď len poprajem pekný večer... ja idem žiť a prázdninovať... /ale až keď sa vrátia naši, bo sú tu stále tí majstri a tak nemôžem odísť.../... ahojte všetci...