... nemám svoj deň, nič ma nebaví a nič sa mi nedarí... som smutná od kedy som sa zobudila a mám chuť plakať... neviem čo presne to spôsobuje, ale mám neopísateľný pocit nešťastia a neviem to prekonať... som ako z iného sveta, akoby ma vymenili za inú a poslali sem, na Zem, trpieť... nechcem uveriť tomu, že je to stav prechodný a nútim sa podvedome privyknúť si... bojím sa, že nepríde zmena... len rozum to akosi udržuje v rovine SNÁĎ... snáď to bude lepšie, snáď sa zajtra zobudím a všetko pominie... snáď... no srdce nechce uveriť, všetko sa zmenilo a niet cesty späť... a mne sa chce plakať a plakať... prečo? prečo sa tento stav doplazí do môjho života v období, keď si myslím, že je všetko v poriadku? aby ma vyššia sila upozornila, že sa mýlim? nie je to fér... bolo mi dobre a teraz sa cítim ako troska... príde ešte slnečný deň? budem sa smiať s priateľmi? pobozká ma ten, čo ho ľúbim? ľúbi ma? prídu dni aké som mala do dnešného rána? prečo to prišlo práve teraz? niet za čím smútiť... tak prečo dnes? pozná niekto odpoveď? odpoveď, ktorá ma upokojí a presvedčí, že sa to všetko zmení, že toto je len akýsi zdvihnutý ukazovák, ktorý mi chce čosi naznačiť?... viem to snáď sama a nechcem tomu veriť? viem to, ale nedokážem to prijať? prečo? dnes naozaj nemám dobrý deň... cítim sa pod psa... ak niekto vie, alebo aspoň tuší, ako mi môže vylepšiť náladu, prosím skúste to. ja už si neviem rady sama so sebou, už ani nemám chuť... chce sa mi plakať...