... skúšku som neurobila... testy sú zradné, niekedy to proste nevychádza podľa našich predstáv... nevadí.../no vadí, ale nevadí/...

život sa predsa nezakladá na skúškach... čo je pre mňa dôležitejšie sú priatelia a rodina, šťastie a zdravie, láska... už nie som malé dievčatko, svoj život si riadim vlastným tempom a prioritami... a škola je niekde na posledných miestach... mám za sebou už dve a kedykoľvek sa môžem vrátiť k svojej milovanej práci... v škole mi je dobre, to nepopieram, ale nauženiem si žalúdočný vred iba preto, že som dovrzala test z biochémie... ó áno, som na seba naštvaná... no nie preto, že som to neurobila, ale preto, že to musím opakovať a mne sa nechce... mám totiž ešte štyri iné skúšky a vôbec ma to nebaví...

dnes už však na tento malý neúspech myslieť nebudem... chcem si oddýchnuť, mala som náročný týždeň, urobila som dve skúšky a teraz chcem vypnúť...
zajtra ideme na rameno ku dunaju opekať a ostaneme do nedele... minulý rok sme tam s partiou strávili skoro celé leto... je tam úžasne... stromy nás dokonale chránia pred korčuliarmi a cyklistami, čo si chcú tiež užívať slniečko a vytvárajú náš malý svet... zvyčajne opekáme a cez deň hrávame loptové hry, alebo sa člnkujeme či len tak oddychujeme a nerobíme celkom nič /moja najmenej obľúbená činnosť/... tento víkend si chcem naozaj užiť, je prvý po zime, čo vyrazíme do prírody a teším sa aj na tú noc... vždy chcem, aby sme si hovorili nejaké strašidelné príhody aby som sa bála... minulý rok ďuri s peťom vymysleli príbeh o človeku, ktorý behá po bratislave a vraždí ľudí, myslím nejakou mačetou či čím... a vraj sa mal uberať našim smerom... desivé... hlavne v noci pri malom plameni, a moji zlatí chlapci sa rozhodli, že sa idú spolu vycikať... nechali ma pri ohni a pri stane úplne samú... no, predýchala som to...
teším sa na tú noc... bude to príjemný začiatok a krst jari... :o.)