pritisnem sa k tebe bližšie, možno sa mi podarí znova zaspať.
sníval sa mi taký zvláštny sen... spíš?... chcem ti o ňom porozprávať. hovorí sa, že keď sen povieš  niekomu nahlas uľaví sa ti . tak ti ho poviem, dobre?!

     ... je pochmúrna a vlhká noc. všade ticho, počujem tlkot vlastného srdca. som niekde na okraji bažiny, alebo jazera.okolo je hustý les a  v strede tej bažiny je malý ostrovček a na ňom rastie čierna tráva. vždy ma hrozne fascinovala, ale išiel z nej strach... je tam černokňažník, stráži niečo dôležité a je zlý. bojím sa ho.

     pripomína mi to nejakú rozprávku, ale neviem akú. musím sa zmocniť tej veci, ale netuším ako a nemám radcu ako to v rozprávkach býva. musím sa rozhodnúť sama. neviem čo robiť, ale viem, že musím niečo rýchlo vymyslieť.asi ma niečo naháňa a čoskoro to vybehne z lesa... tak vchádzam jednou nohou do bažiny, voda je studená a ťažká. vkročím aj druhou... začínam sa ešte viac báť. neviem to prekonať a keď  zodvihnem tvár vidím hrôzostršne sa rehotajúceho černokňažníka... viem, že toto nebolo správne riešenie, ale je neskoro. pomaly sa potápam...

 srdce mi bije ako zvon, snažím sa na sen rýchlo zabudnúť, ale je to jeden z tých, čo ostanú vryté v pamäti. bojím sa znova zaspať, tak sa pritisnem bližšie, chcem ti ten sen porozprávať... spíš?!...