dnes sa stal balzamom na moju dušu... zmyl špinu a troška aj bolesť... vzal ma niekam, kam nechodím bežne a ja som pochopila, že moja zlá nálada nie je "moja zlá nálada", ale všeobecné zlo, ktoré tu je a dnes sa nás dotýka viac ako inokedy... nie iba mňa...

ľudia okolo mňa sa na seba mračili, hnevali... mojim psom sa nechcelo chodiť a prekračovať mláky a všetko vonku je akoby napoly mŕtve... viem, že všeobecné neveselie nie je žiadna výhra, ale mne to dnes celkom pomohlo, asi vidím zase aj iné farby a ko čiernu a šedú...

pomaly sa mi pred oči znova tisnú farby dúhy a keď bude pekne a bude svietiť slniečko, doženiem tento stratený deň... všetci ho doženú... lebo takéto dni zrejme tiež musia občas prísť... aby sme nemali pocit, že sme stále nešťastní... aby sme si vážili lásku a šťastie... aby sme boli šťastní, keď sa to dá a nesmútili keď to jednoducho nejde...

takže sa pokúsim aj napriek všeobecnému neveseliu až smútku neplakať a užiť si ten posledný kus dňa... a zajtra bude všetko dobré...

držím palce všetkým smútiacim a depkujúcim, aby to rýchlo prešlo... choďte von a nechajte si poriadne zmyť smútok z tváre... je to fajn...