... privoňala ku kytici lúčnych kvetov a na tvári sa jej zjavil takmer nebadateľný úsmev... no on ho zazrel a veľmi sa mu potešil...

v poslednej dobe bola stále častejšie smutná a úsmev sa jej s kútikmi pohrával iba zriedka... sama nevedela prísť na pôvod tej ukrutnej bolesti v srdci... bola z toho sklamaná, keď sa chcela usmiať na svet a vyčarila úškľabok ako pri obličkovej kolike... dnes si chcela deň naozaj užiť... sľúbil jej, že ho strávia spolu a bude im fajn... srdiečko jej zaplavoval pocit, ktorý ju už dávno nenavštívil... pocit bezpečia a neskutočnej radosti...

vzal ju do prírody... rozložil deku a položil na ňu košík s jedlom a vínom... vybral dva poháre na stopke a nalial do nich červené... pohár jej podal a pripili si na večnú lásku... opýtal sa jej, čím by jej dokázal vrátiť do duše šťastie... sľúbil, že urobí čokoľvek... zaváhala a potom potichu povedala, že je šťastná iba ak je s ním... keď ju objíme a pobozká na čelo, keď ju chráni pred zlom sveta... nechcela sa už báť nového dňa... úsvitu...

odľahlo mu, pretože jej takéto želanie aspoň čiastočne mohol splniť...

podal jej kytičku kvietkov a usmial sa na ňu, pohladil ju po vlasoch... privoňala si a na tvári sa jej zjavil nepatrný úsmev... v kytičke bol zlatý prstienok... placho dvihla pohľad a zadívala sa mu do očí... bolesť sa razom vytratila... úsmev sa rozšíril... objala ho a pobozkala... ľahla si na deku a nechala sa unášať niekam... inam...