sú krásne krehkí... majú citlivú dušu a veľmi tvrdú škrupinu... preto sa ich duša nemôže plnohodnotne prejaviť a my sa k nej ťažko dostávame...

muži sú najväčšia záhada ľudstva /alebo skôr sveta/... hoci sa pokúšam pochopiť ich myslenie a myslím /fakt myslím hmmm/, že nie iba ja, ale aj oni sami sa o to pokúšajú... nechápem ani polovicu... a to viem často viac ako oni sami...

sú úžasní... muži... sú muži, ktorí to o sebe vedia a sú muži, ktorí nemajú ani potuchy o tom, akí sú geniálni...
sú nenahraditeľní... veď na koho zadky by sme sa pozerali /ehm ehm to som odbočila, pardon/... nie, to bol žart... videli ste už niekedy muža,cudzieho a predsa vás zaujal??? a dokonca nebol ani pekný, skôr taký ani ani, ale zaujímavý, iný... iba ste skrátka vedeli, že ešte chvíľu z neho nemôžete spustiť zrak??? že musíte vidieť kam ide a či sa za rohom s niekým stretne??? muži sú bohovskí... veď aj boha nakreslili oni a má ich podobu /alebo oni jeho???/...
no to je jedno, chcem iba povedať, že milujem mužov a je jedno či sú nahí alebo oblečení /ďalší žart/, je jedno či sú krásni alebo nie... musia to byť skrátka muži... sú úžasní /česť výnimkám/ a ja by som o nich nechcela prísť... robia ma šťastnou už keď sa spokojne usmievajú na tento svet...je to moja láska, moji priatelia, spolužiaci, známi.../

niekedy mi pripomíajú malé deti, hoci vekom sú už niekde celkom inde... a vtedy sa mi páči ako sa dožadujú pozornosti...


je to chaotické, že??? je toho toľko, čo chcem povedať na ich adresu... ale radšej to nebudem preháňať, lebo už toto je dosť guláš... tak sa snáď nezamotáte... pekný deň :o.)