dal si mi nádeje a beznádej, dal si mi všetko a nič, dal si mi smiech aj slzy, dal si mi šťastie, dal si mi bolesť...

do ticha noci ťukám do kláves, space mi klepoce hlasnejšie ako ostatné klávesy, naznačuje mi niečo? mám snáď čítať v medzerách??? písať slová do medzier, medzi riadky??? alebo ti to môžem povedať na plné ústa??? priamo? pochopiteľne aj tebe?

ešte si ani poriadne neprišiel a už ideš znova preč... tak mi vezmi farbičky, nech si našu dúhu nemaľujem tak pestrofarebne, stačí mi čierna a biela... a niečo medzi tým... šedá, sivá, šedosivá?... veď nezáleží na farbe, dôležité je, že začína v mojom srdci a konči v tom tvojom...

vyprázdniť myseľ a postupne do nej znova vkladať všetky pocity... dá sa to...

sa odráža tvoj pohľad, hľadí na mňa, no pozerá cezo mňa

nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky... ale tento raz som predsa nevystúpila... a tak naťukám www.blog.sk a idem sa pozrieť čo nové...

ešte "nedávno" som sa pohrávala s myšlienkou, že som tu zbytočne... dnes som rada, že tu predsa len ešte môžem byť...

teda najprv vám poprajem krásne vianoce... a happy new year...

čo je s tvojím číslom???

opustil ma...

pre niekoho je počítač príťaž, sú ľudia, čo ho nevedia ani zapnúť... sú takí, ktorí ho využívajú ako písací stroj... ale sú aj ľudia ako ja...

pred spaním...

ak môžeš...

alebo skôr babe, ktorá sa do čarodejníc zbláznila... a dúfam, že si ho prečíta...

uf... to mi odľahlo...

nikdy som si to o sebe nemyslela...

cítim sa tak a nik mi to nevyhovorí...

pred spaním...

neviem odkiaľ a ako dlho to v sebe nosím, ale už to prepuklo...

dotyky...