osud /teda osud/ mení... alebo ma iba ťahá za nos...

týždeň /chcem povedať veľmi pomaly, ale predsa/... stále som v robote... ani som si poriadne neužila samotu a už sa mi vracajú rodičia domov /čoskoro/...

stále som sama... stále počúvam netradio a stále sa bojím, asi preto nemôžem spať... stále mi všade svietia svetlá, iba v izbe mám príjemné pološero... prišla som na to, že množstvo pesničiek, ktoré poznám, ani neviem kto spieva... počúvam classic rock a je mi naozaj veľmi dobre...

sedím konečne pri compe, počúvam netradio... hrajú radiohead- paranoid android, moja obľúbená, tóny sa tlačia z reprákov a ja sa pokúšam zahĺbiť do nádhernej hudby a vyplodiť pár slov o posledných ale aj nasledujúcich dňoch... a potom sa pôjdem okúpať...

nie však na drogách...

/ prečo musel ochorieť? mohli sme to mať všetko za sebou bez väčších problémov... teda iba s tými malými.../ a ešte o jednej reklamácii v tomto mizernom roku...

zmenil sa prístup niekoľkých ľudí... k lepšiemu i k horšiemu... veď uvidíte sami...

ale aby ste si všetci dávali pozor...

tajne sme sa do nej vkradli

s našou novou kuchyňou... /ešte som musela niečo pridať/ už je to také zchaosené, že sama nechápem...

chcela som ísť s universalom do nemecka... nakoniec išiel do budapešti, čo by tiež bol pekný pracovný výlet, ale on nestihol pre mňa prísť... a tiež o ufe nad dunajom...

včerajšie meniny petrov, petier a pavlov...

čiže dnes.../som sa sekla v datume a už som to aj opravila, teda takto si skrátiť prázdniny... a dobrovoľne... že sa nehanbím.../

ozvi sa mi prosím...

ale bez plánov...

z víkendovej opekačky...

a bolesť hlavy /alebo naša nová kuchyňa/

tak vám poviem, aký je môj tajný sen... už asi päť rokov...teda nepoviem to... napíšem... :o.)

o posledných dňoch...

nie po všetkom, ale